Sklerózu multiplex (SM) mi po nekončiacom kolotoči rôznych vyšetrení diagnostikovali ako veľmi kuriózny darček k 15. narodeninám. Dnes mám "kamarátku" SM už 16. rok a na veci sa pozerám diametrálne inak, ako keď mi bola diagnostikovaná. Píšem
„kamarátku“, pretože ma naučila nespočetne veľa vecí. V prvom rade to, že každý má právo na zdravie, no aj povinnosť chrániť ho!
Keď mi SM diagnostikovali, napadli mi len tie najhoršie veci! Asi ako každého. A pravdupovediac, lekári mi po psychickej stránke veľmi nepomohli. Práve naopak. Začala som liečbu liekmi Rebif (injekcie), neskôr Copaxone (tiež injekcie), v nádeji,
že mi pomôžu. Bohužiaľ, lieky boli neúčinné. Moje telo sa im bránilo a robili mi zle.
Prežila som asi všetky možné nepríjemné príznaky SM, od ochrnutia a nehybnosti končatín, zápalu očných nervov, problémov s motorikou, močením, spánkom, sexuálnych problémov a mohla by som takto pokračovať. O vedľajších účinkoch z liekov a podávaných
kortikoidov ani nehovorím.
Preto som sa rozhodla, za pomoci rodičov (keďže som bola neplnoletá) a úžasnej lekárky, pani doktorky Kelovej, výbornej a uznávanej neurologičky, bojovať inak. Alternatívne. WELLBEING!!! Naučila ma, a stále učí, ako bojovať s touto diagnózou.
Respektíve ako nebojovať. Pretože čím skôr sa naučíte spolu fungovať, tým lepšie! Hoci to bolo veľmi náročné...
Diametrálne som zmenila svoj režim. Zmenila som životný štýl. Upravila som stravu a začala som aktívne cvičiť. Keďže pred rokmi (november 2008), keď mi bola diagnostikovaná SM, bolo cvičenie a aktívny spôsob života prevažne zakazované a neodporúčané,
no dnes sa ukazujú účinky a vplyv na SM veľmi pozitívne (KONEČNEEEEE).
Tak isto, čo sa týka jedálnička, som úplne odstránila a zmenila určité potraviny.